» Domov » Galéria » UZ 5 / Ľubomír Ďurček: Prosím, obráťte ma správnym smerom, prosím, 1979

UZ 5 / Ľubomír Ďurček: Prosím, obráťte ma správnym smerom, prosím, 1979


UZ 5  / Ľubomír Ďurček: Prosím, obráťte ma správnym smerom, prosím, 1979
UZ 5 / Ľubomír Ďurček: Prosím, obráťte ma správnym smerom, prosím, 1979. čiernobiely xerox, koncept akcie, 21 x 29,7 cm. zbierka GMB

„Ľubomír Ďurček na poli vizuálneho umenia experimentoval s inými typmi zmyslových zážitkov než je videnie a rozvíjal i empatiu diváka.“
Mira Keratová
 
O AUTOROVI A DIELE
• Ľubomír Ďurček (1948 Bratislava) študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Patrí k autorom tzv. neoficiálnej výtvarnej scény, ktorí odmietli tvoriť diela v duchu socialistického realizmu. Keďže výtvarníci neoficiálnej scény nemohli vystavovať v galériách, niektorí z nich si zriaďovali „súkromné“ galérie pre kamarátov a kolegov v byte. Aj Ľubomír Ďurček v jednej z izieb svojho bytu, ktorú nazval Medzipriestor, vystavoval svoje diela. 
• Ľubomír Ďurček sa venuje konceptuálnej a grafickej tvorbe, pracuje s písmom, textom a s jeho rôznymi významami, s fotografiou a videom. Realizuje performancie, ktoré vyzývajú na spoluprácu a zamyslenie sa aj prijímateľa jeho posolstiev, ktorým môže byť náhodný chodec na ulici alebo niekto z autorových známych. Divák tak jeho myšlienky dotvára a aktívne sa podieľa na ich pokračovaní, ktoré môže mať veľa podôb. Performancia (experimentálne predstavenie) je jednou z podôb akčného umenia, ktoré začalo vznikať v šesťdesiatych rokoch 20. storočia a jeho cieľom bolo zbližovanie umenia a života. Cieľom umelcov bolo poukázať na rôzne súvislosti života a zamyslieť sa nad nimi z nečakaného uhla pohľadu. 
• Akcia Prosím, obráťte ma správnym smerom, prosím, vznikla pre alternatívne podujatie Týždeň divadla na ulici v pešej zóne v Bratislave v roku 1979, ktoré organizovala Dočasná spoločnosť intenzívneho prežívania (založená Jánom Budajom) v spolupráci s divadlom Labyrint. Mala sa konať na Hviezdoslavovom námestí za účasti štyroch performerov v škatuliach zvnútra polepených novinami a zvonka natretých telovou farbou. Ich pohyb mal závisieť od náhodných chodcov, ktorí by ich mohli nasmerovať. Kvôli prenasledovaniu a vyšetrovaniu Štátnou bezpečnosťou sa však akcia nakoniec neuskutočnila. Ostala v podobe nákresu a textu, ktorý autor rozmnožil prostredníctvom xeroxu.

NÁMETY NA DISKUSIU
• Ľubomír Ďurček realizuje akcie a textové oznamy, ktoré nás majú viesť k tomu, aby sme sa na niektoré udalosti pozreli inak, ako sme zvyknutí. Niekedy sa priamo na uliciach organizujú netradičné aktivity, kedy ľudia, ktorí sú vopred dohodnutí, zrazu zamrznú ako sochy, alebo niekto nečakane začne spievať (volajú sa aj flash mob). Niekedy môže ísť iba o netradičnú reklamu, ak akcie organizujú umelci, väčšinou nám nimi chcú povedať niečo hlbšie. Stalo sa ti niekedy, že si napr. na ulici zažil netradičnú udalosť, ktorú si si možno nevedel vysvetliť?
• V akcii Prosím, obráťte ma správnym smerom, prosím boli jej aktéri odkázaní na pomoc a spoluprácu druhých ľudí. Ocitol si sa aj ty v podobnej situácii, keď si sa musel spoľahnúť na iných?
• Ľubomír Ďurček svoje zážitky a myšlienky zaznamenáva do denníkov. Aj mnohé jeho diela majú podobu textov a návrhov (konceptov) akcií, napr. kartičky s posolstvom, ktoré rozdával kamarátom alebo ľuďom na ulici. Denník môže slúžiť na zaznamenávanie našich zážitkov, ale aj na zapisovanie nápadov a postrehov, pretože každý z nás vníma svet inak a niekedy si možno všimneme aj to, čo iný nie. Čo si zaznamenávaš do denníka ty?
• Xerox kedysi nebol bežne dostupný. Bolo to aj preto, že štát kontroloval tlačiarne a ľudí, ktorí v nich pracovali, aby nemohli vydávať a šíriť literatúru, ktorá bola v tom čase zakázaná, pretože bránili v slobodnom prístupe k informáciám (napr. kresťanská literatúra, diela filozofov). Spýtaj sa rodičov alebo starých rodičov, ako si na obdobie komunizmu spomínajú oni.

NÁMETY NA AKTIVITY
• Do akcií môžu byť zapojení iní ľudia, alebo ich môžeme realizovať sami a odfotografovať ich. Môžeš skúsiť zrealizovať podobnú akciu ako Ľubomír Ďurček, alebo vytvoriť sám či v skupine návrh, scenár vlastnej akcie. Dôležitá je jej myšlienka, to, čo ňou chceš ostatným povedať, aj to, na koho sa zameria: či na spolužiakov v škole, alebo na ľudí na ulici. Spôsob jej realizácie môže byť rôzny – môžeš napr. spolužiakom rozdať kartičky s textom, ktoré ich môžu na niečo upozorniť, môžeš ich pozvať, aby sa zapojili, môžeš ich niečím nečakaným prekvapiť, zahrať sa napr. na živé sochy alebo prísť do školy netradične oblečený. Podobné akcie realizoval Ľubomír Ďurček aj so svojimi študentmi na Strednej polygrafickej škole v Bratislave, kde učil. Môžete ju tiež nafotiť, zdokumentovať videom, alebo môže ostať v podobe plánu, návrhu.
• Cieľom akcií Ľubomíra Ďurčeka bolo posilniť vnímanie účastníkov a zapojiť ich zmysly. Keď nemôžeme použiť oči alebo ruky, začneme vnímať svet okolo seba celkom iným spôsobom. Skúste si napr. zaviazať oči a iba pomocou hmatu rozpoznať svojich spolužiakov alebo sa zorientovať v triede. Akciu môžete nafotografovať alebo slovne popísať.  


Vzdelávací program Galérie mesta Bratislavy
Made by TRIAD Advertising | Powered by SIMPLE WEB