» Domov » Galéria » UZ 02/ Ladislav ČARNÝ (1949): Putrefactio est omnium rerum mater. 1995, procesuálna plastika, papierové odliatky charakterovej hlavy F.X.Messerschmidta v postupnom rozpade/ Zbieka GMB

UZ 02/ Ladislav ČARNÝ (1949): Putrefactio est omnium rerum mater. 1995, procesuálna plastika, papierové odliatky charakterovej hlavy F.X.Messerschmidta v postupnom rozpade/ Zbieka GMB


UZ 02/ Ladislav ČARNÝ (1949): Putrefactio est omnium rerum mater. 1995, procesuálna plastika, papierové odliatky charakterovej hlavy F.X.Messerschmidta v postupnom rozpade/ Zbieka GMB
UZ 02/ Ladislav ČARNÝ (1949): Putrefactio est omnium rerum mater. 1995, procesuálna plastika, papierové odliatky charakterovej hlavy F.X.Messerschmidta v postupnom rozpade/ Zbieka GMB.
„Myšlienka recyklácie v umení je myšlienka pozitívna. Umocňuje ju výrok anglického františkána, učenca Rogera Bacona (1214 – 1294), ktorý Čarný... použil ako názov svojej inštalácie. „Hnitie je matkou všetkých vecí.“ Výrok, v ktorom sa hnitie chápe ako predpoklad vzniku novej (inej) kvality, nás odkazuje na prírodné mechanizmy, v ktorých je zakódovaný prirodzený cyklus striedania života a smrti.“
                                                                                                   Jana Geržová

NÁMETY NA DISKUSIU
· Medzi sebou sa často dorozumievame aj prostredníctvom mimoslovnej (neverbálnej) komunikácie. Výskumy dokonca hovoria o tom, že iba časť informácií prijímame prostredníctvom slov. Veľa o nás totiž prezrádza i výraz našej tváre, postoj tela, pohľad. Skúste si spomenúť na situáciu, keď vás prezradil výraz vašej tváre, hoci ste sa ho snažili zakryť (napr. doma, v škole, medzi kamarátmi). Často sa stáva, že už na prvý pohľad vidíme, akú majú naši spolužiaci, učitelia, súrodenci či rodičia náladu. Niekedy to vieme oveľa skôr ako prehovoria. Podľa čoho to dokážeme určiť?

· Veda a umenie sú dva dôležité spôsoby nášho poznávania a vyjadrovania sveta. Skúste popísať v čom je rozdiel medzi vedeckým a umeleckým poznávaním. Čo očakávame od vedeckého názoru a čo od umeleckého diela? Čo môžu mať umenie a veda spoločné? Vedeli by ste napríklad niečo z učiva biológie, fyziky, chémie, matematiky, geometrie využiť na výtvarnej výchove (napr. rast, rozmnožovanie, zmena skupenstva, kryštalizácia, premeny tvaru na iný tvar, usporiadanosť, chaos, sčítanie -odčítanie, násobenie - delenie, tvorba sérií, variácie, mikro a makroštruktúry).

· Skúste k dielu priradiť vôňu, zvuk, chuť, pocit, ktorý by ste mali, keby ste sa ho mohli dotknúť. Keď ich priradíte, skúste si postupne predstaviť vône, zvuky, materiál a chute úplne opačné vašej prvej predstave.

NÁMETY NA AKTIVITY
· Skúste vytvoriť procesuálne výtvarné dielo. Môže ním byť napríklad aj jednoduchá kresba na zaparené zrkadlo, alebo okno doma či v autobuse. Kresba sa mení a opäť sa zahmlieva. Môžete do nej dokresľovať, alebo ju prekresliť. Postup takejto zmeny nazývame „proces“ a meniace sa výtvarné dielo nazývame procesuálne.

· Urobte obrázok (mozaiku) vodovými farbami na povrch kociek cukru. Potom na ne kvapkajte vodu a pozorujte, ako sa obraz bude meniť. Čo sa deje s kockami a s farbami? Popíšte proces premeny. Jeho jednotlivé štádia môžete zaznamenávať fotograficky. Podobný výtvarný pokus môžete urobiť aj s figúrkou alebo stavbou z cukru či farebných cukríkov.

· V prírode môžete vytvoriť procesuálne dielo z prírodných materiálov (napr. zo snehu, ľadu alebo na pláži - zanechávaním svojich stôp ktoré rozmýva voda). Zoberte si kus ľadu a na papier postupne obkresľujte proces jeho topenia, podľa toho, ako sa tvar ľadu postupne mení.

· Vyberte si niekoľko svojich fotografií z rôznych období života a vytvorte z nich seriál alebo komiks o svojom živote a svojej postupnej premene. Na každý portrét môžete použiť inú techniku a spôsob (perokresba, maľba, koláž; použitie geometrických tvarov, písmen, čísel, fotografií z časopisov). Skúste navrhnúť svoj autoportrét, ako by ste chceli vyzerať napr. o 10 rokov.

· Medzi sebou sa často dorozumievame aj prostredníctvom mimoslovnej (neverbálnej) komunikácie. Výskumy dokonca hovoria o tom, že iba časť informácií prijímame prostredníctvom slov. Veľa o nás totiž prezrádza i výraz našej tváre, postoj tela, pohľad.

O AUTOROVI A DIELE
· Ladislav Čarný sa narodil v roku 1949 v Žiline. Študoval maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde pedagogicky pôsobí. Vo svojej tvorbe sa venoval analytickej maľbe, práci so svetlom a tieňom, zrkadlom a ilúziou. V súčasnosti sa venuje inštaláciám pre konkrétny výstavný priestor, s ktorým dielo komunikuje, a procesuálnej tvorbe. Procesuálne umenie, ktoré sa mení v čase (napr. dielo z ľadu, snehu, čokolády alebo dielo vznikajúce pomocou ohňa či dymu), je prístupom, ktorý sa v umení objavuje od prvej polovice 60. rokov 20. storočia. V súvislosti s ideami konceptuálneho umenia mu nejde o vytváranie konečného umeleckého diela (artefaktu), ale najmä o samotnú myšlienku, ktorú dielo sprostredkúva počas svojej premeny. Pre zaznamenanie takéhoto diela je často dôležitá fotografia, ktorá túto premenu zachytáva. Pri procesuálnom umení je dôležitá postupná premena vlastností diela, ktoré niekedy postupne zaniká.

· Reprodukované Čarného dielo je interpretáciou charakterových hláv slávneho barokového sochára Franza Xavera Messerschmidta, ktorý od roku 1777 pôsobil v Bratislave. Vytvoril 69 búst, autoportrétov s rôznymi grimasami. Tieto Messerschmidtove busty sú veľmi aktuálne, dá sa povedať, že predbehli svoju dobu, lebo čase keď umelci tvorili takmer vždy na objednávku (zmenilo sa to až koncom 19. storočia), vznikali výlučne z vnútornej potreby umelca. Tvrdil, že ich tvorí preto, že ho prenasledujú duchovia, a týmto spôsobom sa ich chce zbaviť, zahnať ich svojimi grimasami.

· Dielo Ladislava Čarného vzniklo ako séria papierových odliatkov jednej z charakterových hláv, vytvorených v životnej veľkosti. Messerchmidtovu hlavu si vybral preto, že chcel ukázať, že aj známe umelecké diela sú pominuteľné. Papierové hlavy napustil baktériami, prostredníctvom ktorých sa postupne rozpadajú, a umiestnil ich vo vzduchotesne uzavretých sklenených vitrínach. Pokiaľ mali baktérie vlahu, hlavy sa rozpadali, keď ich autor vysušil, tento proces sa zastavil. Na reprodukcii sú hlavy v rôznom štádiu rozpadu - od neporušenej, až po celkom rozpadnutú. Umenie v druhej polovici 20. storočia začína pracovať aj s niektorými metódami vedeckého výskumu a využívať procesy biológie, chémie, fyziky... Aj tieto objekty autor konzultoval s biológmi.


 

Vzdelávací program Galérie mesta Bratislavy
Made by TRIAD Advertising | Powered by SIMPLE WEB